Sadba - hliva ustricová 1 l

Hliva ustricová – nenáročný zázrak z prírody

Hliva patrí medzi najobľúbenejšie drevokazné huby a jej popularita medzi pestovateľmi aj gurmánmi neustále rastie. Vyniká nielen svojou výbornou chuťou, ale aj bohatými dietetickými a liečivými vlastnosťami – rovnako ako ďalšie drevokazné huby je známa pozitívnym vplyvom na imunitu či trávenie.

V prírode sa hliva prirodzene vyskytuje najmä na jeseň (október – november), no niekedy prekvapí aj na jar, v apríli. Je to teda huba, ktorá obľubuje skôr chladnejšie podmienky.

Pestovanie hlivy je jednoduché a dostupné takmer pre každého. Intenzívne sa pestuje na slame vo vreciach, extenzívne zase na pňoch listnatých stromov priamo vonku. Nevyžaduje drahé vybavenie ani špeciálne podmienky – postačí trocha miesta, základný substrát a ochota pustiť sa do niečoho nového. Aj preto si získala srdcia mnohých amatérskych pestovateľov.

Pri ideálnych podmienkach môžete očakávať výnosy v rozmedzí 10 – 30 % hmotnosti substrátu, čo z hlivy robí nielen zdravú, ale aj mimoriadne výnosnú hubu na domáce pestovanie.

INTENZÍVNE PESTOVANIE HLIVY

Potreby na pestovanie:

Rezaná, alebo drvená pšeničná, žitná, repková slama, piliny, alebo drevná štiepka, PE (polyetylénové) vrecia, sadba hlivy ustricovej.

Priestory pre pestovanie:

Miestnosť s teplotou od 8°C do 18°C (ideálne 13°C) pre hlivu ustricovú, s rozptýleným svetlom (nie priame slnečné žiarenie), možnosťou udržovať vyššiu vlhkosť vzduchu (asi 75%) a vetrať (napr. pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne, maštale, šopy, severná strana budovy, pod stromami, kríkmi atď.).

Príprava substrátu:

Používame piliny, alebo slamu kvalitnú, suchú, bez prítomnosti plesní. Slamu alebo piliny nasypeme do silného PE vreca, stlačíme ju a zalejeme horúcou vodou tak, aby bola všetka slama ponorená a vrece uzatvoríme špagátom. Vodu vo vreci necháme 12 hodín a potom urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť. Pokiaľ nemáme vrece zo silného PE môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu môžeme spariť v hrnci na zemiaky. Preparenú slamu vysypeme na čistú fóliu a necháme vychladnúť na teplotu asi 25°C.

Očkovanie sadbou:

Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrobíme. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou, alebo slamu z vreca nevysypeme, ale urobíme v slame tri alebo viac rovnako od seba vzdialených vertikálnych otvorov od vrchu až po dno, do ktorých nasypeme sadbu. Na vytvorenie otvorov môžeme použiť rovnú tyč, alebo rúrku, ktorú dôkladne očistíme. Potom vrece opäť uzavrieme špagátom. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) – t. j. asi dve vrecia o priemere 30 cm a výške 70 cm. Vrecia narežeme rezmi v dĺžke asi 1–2 cm a množstve 10–20 rezov na jednom vreci.

Rast podhubia:

Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 22°C, nie viac ako 30°C. Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27°C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie. Či je substrát prerastený, poznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Ak sa vo vreci objaví iná pleseň, znamená to, že sme slamu zle ošetrili, prípadne nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.

Rast plodníc:

Cez otvory vo vreci začnú vyrastať plodnice. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach zberáme 3–6 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach by mali prebehnúť za 3–6 mesiacov. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy. Pokiaľ majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla.

Zber plodníc:

Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca.

EXTENZÍVNE PESTOVANIE HLIVY

Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode. Vonkajšie podmienky taktiež spôsobujú zníženú kvalitu plodníc.

Potreby k pestovaniu:

Čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk), prípadne pne týchto stromov. Sadba hlivy ustricovej, polyetylénové vrece a parafín alebo štepársky vosk, štepárska páska, horúca voda od 80°C až po 100°C.

Miesto pestovania:

Vlhkejšie tienisté miesto v záhradke (nie je vhodné priame slnečné svetlo).

Príprava kmeňov:

Kmene narežeme na dĺžku 15–30 cm, kratšie kmene skôr prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhkejších miest. Ak budeme očkovať zárezy alebo otvory, odporúčame dĺžku kmeňa okolo 50 cm a rýchlosť prerastania môžeme ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov. Kmene používame s kôrou.

Očkovanie sadbou:

Sadbou sa očkuje na rezných plochách pňov, prípadne do zárezov (kmeň narežeme pílou do 1/3 a striedavo z jednej aj druhej strany kmeňa) alebo otvorov o priemere 12–15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa. Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, z ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu mycélia. Pokiaľ očkujeme na rezných plochách, na dno vreca nasypeme sadbu a na sadbu reznou plochou postavíme kmeň narezaný na kotúče. Medzi každú reznú plochu dáme tenkú vrstvu sadby. Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu a vrece uzavrieme. Kmene spojíme klinčekmi.

Prerastanie kmeňov podhubím:

Naočkované pne prekryjeme fóliou na udržanie vlhkosti a na fóliu nahádžeme zeminu, staré seno alebo iný ľahko dostupný materiál, ktorým zabránime prehriatiu pňa pri priamom slnečnom svetle. Podhubie prerastá najlepšie pri teplote okolo 20–25°C. Doba prerastania je 2–4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva.

Uloženie kmeňov k plodeniu:

Prerastené kmene vyberieme z vriec a zakopeme horizontálne (ležmo) do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberáme tienisté miesto s vlhkou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera. Z prerastených pňov odstránime fóliu. V dobe sucha okolo kmeňov zalievame a pôdu udržujeme stále vlhkú.

Tvorba plodníc:

Takto pripravené kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy aj po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí 3–6 rokov, tvrdé drevo 5–10 rokov. Potom môžeme rozložené kmene skompostovať.

Skladovanie plodníc:

Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote do +4°C maximálne 5 dní. Plodnice ukladáme lupeňmi smerom hore.

Využitie plodníc:

Plodnice hlivy ustricovej je možné použiť vo všetkých úpravách, v akých sa huby všeobecne používajú. Klobúky môžeme smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne, na drobno nakrájané pod mäso, na dusenie, do polievok, omáčok či fašírok. Hliva ustricová je veľmi vhodná na sterilizáciu na kyslo so zeleninou a následné použitie do šalátov.

Upozornenie!

Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní alergické prejavy. Preto nenechávame plodnice prerásť a miestnosť vetráme. Väčšie množstvo spór vytvára hliva pľúcna.