Háďatká na zemiakoch

   
Samice a cysty háďatka zemiakového na koreňoch zemiakov.

Ako spoznať háďatko zemiakové a jeho poškodenie

Samotné larvy a samce háďatka sú mikroskopické, takže ich voľným okom prakticky nemožno pozorovať. Dôležitým diagnostickým znakom sú samičky prichytené na koreňoch, ktoré sa postupne menia na drobné cysty.

Charakteristika škodcu

Larvy háďatka majú červovitý tvar a pohybujú sa v pôde, kde vyhľadávajú korene hostiteľskej rastliny. Po preniknutí do koreňa si vytvoria trvalé miesto príjmu živín.

Samičky sa počas vývoja výrazne zväčšujú a ich guľovité telo začne vystupovať z povrchu koreňa. Mladé samičky sú najskôr biele až krémové, neskôr pri Globodera rostochiensis získavajú charakteristické žlté až zlatožlté sfarbenie. Po ich odumretí pokožka stvrdne a vznikne hnedá cysta obsahujúca vajíčka.

Cysty sú veľmi malé – približne veľkosti špendlíkovej hlavičky – a na koreňoch ich možno pri dôkladnej kontrole pozorovať voľným okom.

Žlté samičky na koreňoch a hnedé cysty háďatka zemiakového.

Kde ho hľadať

Háďatko žije v pôde a koreňovej zóne rastlín. Na začiatku napadnutia preto nemusí byť na nadzemnej časti zemiakov viditeľný prakticky žiadny špecifický príznak.

Pri silnejšom výskyte sa poškodenie často objavuje v nepravidelných ohniskách na poli alebo v záhrade. Rastliny v napadnutých miestach zaostávajú v raste a postupne sa vytvárajú nápadné miesta s podstatne slabším porastom. Samotné príznaky však nie sú špecifické a spoľahlivé potvrdenie výskytu sa robí rozborom pôdy.

Prejavy poškodenia zemiakov

Háďatká poškodzujú koreňový systém a narúšajú schopnosť rastliny prijímať vodu a živiny.

Typickými príznakmi sú spomalený rast, slabšie rastliny, žltnutie listov a vädnutie počas teplého a suchého počasia. Koreňový systém môže byť nadmerne rozvetvený, ale jeho funkcia je obmedzená.

Výsledkom je nižší počet hľúz a predovšetkým menšie hľuzy. Pri vysokej populácii háďatiek môže dôjsť k veľmi výraznému poklesu úrody, v extrémnych prípadoch až k strate porastu.

Životný cyklus háďatka zemiakového

Životný cyklus je úzko naviazaný na prítomnosť vhodnej hostiteľskej rastliny.

Prežívanie v pôde

Háďatko prezimuje a dlhodobo prežíva predovšetkým vo forme vajíčok uzavretých v cystách. Cysta je v podstate odumreté a stvrdnuté telo samičky, ktoré vytvára veľmi odolný ochranný obal pre ďalšiu generáciu.

Práve táto vlastnosť robí cystotvorné háďatká mimoriadne problematickými – cysty dokážu zostať v pôde životaschopné celé roky aj bez pestovania zemiakov.

Hnedé cysty a mikroskopické vývojové štádiá háďatka.

Liahnutie lariev

Keď sa do pôdy vysadia zemiaky, ich korene začnú uvoľňovať chemické látky – koreňové exsudáty. Tie pre háďatká fungujú ako signál, že sa v blízkosti nachádza vhodný hostiteľ.

Z vajíčok sa následne liahnu infekčné larvy druhého vývojového štádia, ktoré opustia cystu, pohybujú sa pôdou a aktívne vyhľadávajú korene zemiakov.

Napadnutie koreňa

Larva prenikne do koreňa a vytvorí si v ňom špecializované miesto, z ktorého odoberá rastline živiny. Tým narúša normálnu funkciu koreňového systému.

Samce sa po dokončení vývoja z koreňa uvoľnia a pohybujú sa v pôde. Samičky zostávajú prichytené ku koreňu a ich telo sa postupne zväčšuje.

Po oplodnení sa v tele samičky vytvárajú stovky vajíčok. Samička následne odumiera, jej telo stvrdne a vytvorí novú cystu. Tým sa celý cyklus uzatvára.

Ako sa háďatko šíri

Háďatko sa samo dokáže v pôde premiestňovať iba na veľmi malé vzdialenosti. Oveľa významnejší je jeho pasívny prenos spolu s kontaminovanou pôdou.

Na nový pozemok sa môže dostať najmä pôdou zachytenou na poľnohospodárskych strojoch a náradí, na hľuzách zemiakov, obuvi alebo inom materiáli prichádzajúcom do kontaktu s kontaminovanou pôdou. Cysty môže na kratšie vzdialenosti premiestňovať aj voda, vietor či zvieratá.

To je dôležité najmä preto, že na založenie novej populácie stačí premiestniť malé množstvo pôdy obsahujúcej cysty.