Sadba - hliva kráľovská 270 ml

Hliva kráľovská – nenáročný zázrak z prírody

Hliva patrí medzi najobľúbenejšie drevokazné huby a jej popularita medzi pestovateľmi aj gurmánmi neustále rastie. Vyniká nielen svojou výbornou chuťou, ale aj bohatými dietetickými a liečivými vlastnosťami – rovnako ako ďalšie drevokazné huby je známa pozitívnym vplyvom na imunitu či trávenie.

V prírode sa hliva prirodzene vyskytuje najmä na jeseň (október – november), no niekedy prekvapí aj na jar, v apríli. Je to teda huba, ktorá obľubuje skôr chladnejšie podmienky.

Pestovanie hlivy je jednoduché a dostupné takmer pre každého. Intenzívne sa pestuje na slame vo vreciach, extenzívne zase na pňoch listnatých stromov priamo vonku. Nevyžaduje drahé vybavenie ani špeciálne podmienky – postačí trocha miesta, základný substrát a ochota pustiť sa do niečoho nového. Aj preto si získala srdcia mnohých amatérskych pestovateľov.

Pri ideálnych podmienkach môžete očakávať výnosy v rozmedzí 10 – 30 % hmotnosti substrátu, čo z hlivy robí nielen zdravú, ale aj mimoriadne výnosnú hubu na domáce pestovanie.

INTENZÍVNE PESTOVANIE HLIVY

Potreby na pestovanie:

Rezaná, alebo drvená pšeničná, žitná, repková slama, piliny, alebo drevná štiepka, PE (polyetylénové) vrecia, sadba hlivy kráľovskej.

Priestory pre pestovanie:

Miestnosť s teplotou od 8°C do 18°C (ideálne 13°C) pre hlivu kráľovskú, s rozptýleným svetlom (nie priame slnečné žiarenie), možnosťou udržovať vyššiu vlhkosť vzduchu (asi 75%) a vetrať (napr. pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne, maštale, šopy, severná strana budovy, pod stromami, kríkmi atď.).

Príprava substrátu:

Používame piliny, alebo slamu kvalitnú, suchú, bez prítomnosti plesní. Slamu alebo piliny nasypeme do silného PE vreca, stlačíme ju a zalejeme horúcou vodou tak, aby bola všetka slama ponorená a vrece uzatvoríme špagátom. Vodu vo vreci necháme 12 hodín a potom urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť. Pokiaľ nemáme vrece zo silného PE môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu môžeme spariť v hrnci na zemiaky. Preparenú slamu vysypeme na čistú fóliu a necháme vychladnúť na teplotu asi 25°C.

Očkovanie sadbou:

Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrobíme. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou, alebo slamu z vreca nevysypeme, ale urobíme v slame tri alebo viac rovnako od seba vzdialených vertikálnych otvorov od vrchu až po dno, do ktorých nasypeme sadbu. Na vytvorenie otvorov môžeme použiť rovnú tyč alebo rúrku, ktorú dôkladne očistíme. Potom vrece opäť uzavrieme špagátom.

Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu), čo zodpovedá približne dvom vreciam o priemere 30 cm a výške 70 cm. Vrecia narežeme rezmi v dĺžke asi 1–2 cm v množstve 10–20 rezov na jednom vreci.

Rast podhubia:

Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, dôležité je, aby na vrecia nesvietilo slnko) s teplotou okolo 22 °C, nie viac ako 30 °C. Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27 °C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie. Či je substrát prerastený, poznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Ak sa vo vreci objaví iná pleseň, znamená to, že sme slamu zle ošetrili, alebo nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.

Rast plodníc:

Cez otvory vo vreci začnú vyrastať plodnice. Rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach zberáme 3–6 úrod, ktoré by mali prebehnúť za 3–6 mesiacov. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu zvyšujeme kropením podlahy. Pokiaľ majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, ide pravdepodobne o nedostatok čerstvého vzduchu alebo svetla.

Zber plodníc:

Trsy plodníc zberáme vždy celé – aj keď sú v trsoch menšie plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca, nie vytrhávaním.

EXTENZÍVNE PESTOVANIE HLIVY

Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode. Vonkajšie podmienky taktiež spôsobujú zníženú kvalitu plodníc.

Potreby k pestovaniu:

• Čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ, vŕba alebo buk), prípadne pne týchto stromov.
• Sadba hlivy kráľovskej
• Polyetylénové vrece
• Parafín alebo štepársky vosk, štepárska páska
• Horúca voda 80–100 °C

Miesto pestovania:

Vlhkejšie, tienisté miesto v záhradke. Nie je vhodné priame slnečné svetlo.

Príprava kmeňov:

Kmene narežeme na dĺžku 15–30 cm. Kratšie kmene prerastú rýchlejšie, ale musia byť v stále vlhkom prostredí. Pri očkovaní do zárezov alebo otvorov odporúčame dĺžku okolo 50 cm. Kmene nechávame s kôrou. Očkujeme najvýhodnejšie v lete.

Sadbou očkujeme na rezných plochách pňov, do zárezov (kmeň narežeme pílou do 1/3) alebo otvorov (O 12–15 mm) po obvode kmeňa. Neočkujeme do starého, suchého alebo práve zrezaného dreva s miazgou. Na dno vreca nasypeme sadbu, na ňu položíme kmeň a medzi rezy vkladáme vrstvy sadby. Vrch uzavrieme a kmene spojíme klinčekmi.

Prerastanie kmeňov podhubím:

Pne prikryjeme fóliou a zasypeme slamou, senom alebo zeminou pre udržanie vlhkosti. Teplota 20–25 °C je ideálna. Prerastanie trvá 2–4 mesiace v závislosti od vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva.

Uloženie kmeňov k plodeniu:

Prerastené kmene zakopeme vodorovne tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberieme tienisté miesto s vlhkou pôdou bez vysokej hladiny spodnej vody. Odstránime fóliu a v prípade sucha pravidelne zalievame.

Tvorba plodníc:

Plodnice sa objavujú na jar a jeseň, výnimočne aj v lete či pri miernej zime. Prvá sezóna je často slabšia, najsilnejšia býva druhá a tretia. Mäkké drevo plodí 3–6 rokov, tvrdé 5–10 rokov. Po skončení plodenia je možné kmene skompostovať.

Skladovanie plodníc:

Plodnice skladujeme v chladničke (do +4 °C) najviac 5 dní. Ukladáme ich lupeňmi nahor.

Využitie plodníc:

Plodnice hlivy kráľovskej je možné použiť vo všetkých úpravách, v akých sa huby bežne využívajú. Klobúky môžeme:

• smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne,
• nakrájať pod mäso,
• pridať do dusených jedál, polievok, omáčok či fašírok.

Hliva kráľovská je veľmi vhodná aj na sterilizáciu na kyslo so zeleninou – výsledné zaváraniny sú chutné a vhodné napríklad do šalátov.

Upozornenie!

Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých a menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať alergické prejavy. Preto:

• nenechávajte plodnice prerásť,
• pravidelne vetrajte pestovateľské priestory,
• vyhýbajte sa priamemu dýchaniu spór najmä v pokročilom štádiu rastu hlivy.

Najviac spór produkuje hliva pľúcna – pestovanie kráľovskej hlivy je v tomto ohľade miernejšie, no opatrnosť je vždy na mieste.