Plodokaz jablčný
Čo je plodokaz jablčný za škodcu?
Plodokaz jablčný, tiež známy ako Cydia pomonella, je hmyzí škodca, ktorý napáda ovocie, najmä jablká a hrušky. Tento druh motýľa je jedným z najvýznamnejších škodcov ovocných sadov. Jeho prítomnosť sygnalizujú vyhrýzené otvory, diery do zrejúcich jabĺk,ktorú sú spôsobné mladou larvou. Za otvorom sa nachádza chodba smerujúca do stredu jablka k jadrám.
Odkiaľ plodokaz jablčný pochádza?
Je pôvodným škodcom, ktorý sa nachádza v Európe. Vďaka svojemu pôsobeniu patrí medzi najznámejších a najrozšírenejších škodcov jabloní a hrušiek v naších zemepisných šírkach. Nie je invázny druh, čo znamená, že sa vyvinul a prispôsobil sa v pôvodnom prostredí, kde jablone a hrušky rastú prirodzene. Neskôr sa vďaka rozšíreniu pestovania jabloní a hrušiek plodokaz jablčný rozšíril aj do iných regiónov mimo Európy. Bol zavlečený do Severnej Ameriky, Austrálie, Nového Zélandu a iných oblastí.
Vyvojové štádia plodokaza jablčného
Samotný plodokaz jablčný prechádza rôznymi štádiami svojho vývoja. Samičky kladú vajíčka na povrch ovocia a listov, najčastejšie na miestach, kde je pokožka listu alebo ovocia poškodená. Vajičká sú oválneho, mierne splošteného tvaru svetlozelenej farby. Po vyliahnutí vzniká larva. Larvy sú hnedožltej farby s tmavou hlavou. Začínajú byť veľmi žravé. Postupne prenikajú do stredu jablka prostredníctvom chodbičiek, ktoré cestou vyžrali. V chodbyčkách môžu byť viditeľné aj drobné čierne výkaly. Následne žravá larva sa zakuklí na rôznych miestach stromu, napríklad v puklinách kmeňa alebo v okolí stromu, či už v trse starej trávy a krýkov. Po prezimovaní sa opäť liahnú dospelé jedince, koré kladú vajíčka.
1. Kladenie vajíčok: K zvýšenej činnosti dospelcov dochádza už v máji za priaznivých poveternostných podmienok. Ku kladeniu dochádza poväčšine večer pri teplote 17°C a viac. Jedna samička je schopná naklásť pomerne veľa vajíčok. Aj keď z priemerne nakladených 100 vajíčok vznikne len zopár jedincov, dokážu napáchať značné množstvo škody, pretože jedna žravá larva napáda aj viacero jabĺk počas svojho vývojóveho štádia.
2. Larva: Po vyliahnutí, žije larva na povrchu rastliny (plody, listy). Počas niekoľkých dní, sa jej podarí preniknúť do vnútra plodu, kde začína vyžierať chodbičku, ktorá smeruje k jadru plodu (jadrovníka). Následne vyžiera chodbu aj smerom von z plodu. Počas tejto doby žrania značne rastie, a musí sa až 4 krát zvliekať. Následne, keď si prežerie cestu von, hľadá si vhodné miesto pre zakuklenie.
3. Kukla: Kuklu si obaľovač jabĺčný vytvorí s kokónu. Vývin kukly prebieha asi 20-25 dní. Následne sa liahne dospelý jedinec, ktorý opť kladie vajíčka.
Spôsoby ochrany pred požerom plodokaza
Existuje niekoľko spôsobov biologickej ochrany proti plodokazu jablčnému (Cydia pomonella). Tieto metódy zahŕňajú využitie prírodných nepriateľov a ekologických postupov, ktoré minimalizujú škody spôsobené týmto škodcom. Tu je niekoľko spôsobov:
1. Využitie feromónových lapačov: Používanie feromónových lapačov je účinnou metódou na monitorovanie a zaznamenávanie prítomnosti plodokaza jablčného. Tieto lapače obsahujú feromóny, ktoré lákajú samce a umožňujú ich odchyt. Monitorovanie populácie umožňuje presnejšie stanovenie času aplikácie iných opatrení.
2. Využitie dostupných postrekov proti plodokazovi: Lepinox
3. Využitie entomopatogénnych baktérií: Aplikácia entomopatogénnych baktérií, ako je Bacillus thuringiensis, je ďalšou možnosťou biologickej ochrany. Tieto baktérie produkujú toxíny, ktoré sú škodlivé pre larvy plodokaza jablčného. Použitie týchto baktérií môže pomôcť redukovať populáciu škodcu.
4. Správna hygienická a agrotechnická starostlivosť: Dôležitou súčasťou biologickej ochrany je správna hygienická a agrotechnická starostlivosť o sadovnícke plodiny. To zahŕňa odstraňovanie infikovaných plodov, listov a výhonkov, pravidelné orezávanie rastlín, udržiavanie čistého prostredia a odstraňovanie potenciálnych úkrytov pre škodce. Medzi tieto opatrenia môžeme zahrnúť aj natieranie vápnom.