Vošky na slovensku

Vošky

Je ich niekoľko desiatok druhov a cudzopasia na naozaj širokej škále rastlín, či už v záhradke, na okrasných rastlinách, alebo poľnohospodárských plodinách. Majú mäkké telo a väčšinou dosahujú veľkosť od 1 - 6 mm, niektorí autori uvádzajú veľkosť do 10 mm. Ich farba sa môže líšiť od zelenej cez žltú, hnedožltú, až po čiernu. Vošky sa živia rastlinnou šťavou, ktorú získavajú pomocou bodavo-cicavého ústneho orgánu. Vyberajú si najmä mladé výhonky, listy a puky rastlín, kde sa nachádzajú vo veľkom množstve. Počas svojho života vošky vyprodukujú množstvo tekutiny nazývanej medovica.

NeemAzal - účinný postrek proti voškám

Vývoj vošiek

Vošky majú zložitý vývinový cyklus, ktorý zahŕňa niekoľko štádií.

Vajíčko: Vajíčko je prvým štádiom vošky. Je malé, väčšinou oválneho tvaru a často bez farby, alebo sfarbené do svetloružova. Vajíčka sú obvykle kladené na listy, alebo iné časti rastliny hostiteľa.

Larva: Po vyliahnutí vajíčiok vznikajú larvy. Larvy sú malé, bezkrídle a podobajú sa dospelým jedincom. Vošky majú v larválnom štádiu až päť instarov. Počas larvalného štádia sa živia rastlinnými šťavami hostiteľskej rastliny a rýchlo sa vyvíjajú.

Nymfa: Po poslednom larvalnom instare vzniká nymfa. Nymfa je podobná dospelému jedincovi vošky, ale je menšia a nemá krídla. Nymfy pokračujú v cicaní a rastú.

Dospelý jedinec: Po všetkých uplynulých štádiách sa z nymfy vyvinie dospelý jedinec vošky. Dospelé vošky majú krídla, ktoré im umožňujú lietať, a sú pohlavne zrelé. Dospelé jedince pokračujú v rozmnožovaní a vyciciavaní hostiteľských rastlín.

Je dôležité poznamenať, že niektoré druhy vošiek môžu mať odlišné vývinové cykly a počet štádií sa môže líšiť. Napríklad niektoré vošky môžu mať viac štádií instárov. Aj časový rámec pre každé štádium môže závisieť od druhu vošky a podmienok prostredia. Niektoré druhy vošiek sú schopné vytvoriť až 13 generácií dospelých jedincov v priebehu roka.

Napadli vaše rastliny vošky? Zregenerujte poškodené rastliny.

Vošky, s ktorými ste sa už možno stretli

Voška čerešňová- Myzus cerasi je škodcom čerešní a višní. Jej pôsobenie spôsobuje intenzívne skrúcanie listov a deformáciu koncov letorastov. Okrem listov a výhonkov môže cicať aj na kvetoch. Napadnuté výhonky nerastú a môže byť pôvodcom vírusových ochorení.

Voška chmeľová- Phorodon humuli je častým škodcom sliviek a trniek. Sekundárna plodinou je chmeľ obyčajný. Jej napadnutie môže byť ťažko zaznamenateľné.

Voška bodliaková - Brachycaudus cardui, patrí medzi veľmi rozšírených a škodlivých škodcov. Okrem priamého poškodenia, teda uschýnanie a opadávanie listov, je vektorom nebezpečnej vizózy s názvom šárka sliviek. Táto voška primárne škodí na slivkách, ale vieme ju násjť aj na rastlinách z čeľade astrovité a borákovité.

Voška skorocelová- Dysaphis plantaginea je škodcom jabloní. Cicaním šťavy z listov spôsobuje kučeravenie a stáčanie, čo môže viesť k žltnutiu a odpadávaniu listov. Silné napadnutie môže mať negatívny vplyv na rast a dozrievanie plodov jabloní. Na ochranu jabloní je treba zakročiť nielen v predjarnom postreku, ale ja v priebehu vegetácie. Sekundárnym hostiteľom tejto vošky je skorocel kopijovitý. Na jeseň preletujú vošky zo skorocelu na jabloň, kde samičky kladú na vetvičky zimné vajíčka. Jedna samička nakladie 4-6 vajíčok. Za rok sa podľa podmienok vyvinie 6-9 generácií.

Voška ríbezľová- Cryptomyzus ribis je to v Európe bežne rozšírený škodca. Primárne škodí ríbezliach a egrešoch. Vplyvom toxických slín škodcu sa deformuje listová čepeľ. Poškodené listy predčastne opadávajú. Charakteristickým znakom prítomnosti tejto vošky je tvorba klenutých zdurenín (pluzgierov) v jarných mesiacoch. Na spodnej strane napadnutých listov je možné nájsť žijúce kolónie vošiek.

Voška hlohová- Dysaphis crataegi, sa živí cicaním rastlinných šiav zo spodnej strany listov, ktoré sú zohnuté smerom nadol. Primárnym hostiteľom je hloh, no veľké ekonomické škody môze táto voška páchať na mrkve alebo zeleri. Sústreďujú sa najmä v okolí bázy listov alebo koreňoch. Poškodené rastliny mrkvy žltnú a zaostávajú v raste.  

Voška skleníková- Aulacorthum circumflexus. Tento druh vošky pravdepodobne pochádza z juhovýchodnej Ázie. V miernom pásme sa vyskytuje iba v skleníkoch. Rastliny sa vplyvom vošky oslabujú, žltnú im listy a deformujú sa.

Voška záhradná- Macrosiphum euphorbiae. Tento druh vošky poškodzuje viacere druhy plodín. Medzi ne patrií napríklad zemiak, repu cukrovú, hlúboviny, paradajky, uhorky, papriky a okrasné rastliny. Pochádza zo Severnej Ameriky odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Škodca poväčšine žije na spodnej strane listov. Tieto vošky majú zelene telo s hnedožltou hlavou a hnedou hruďou.

Ekologická regulácia vošiek:

1. Bor oil

2. Ferrum oil

3. NemmAzal