Agrotechnika pestovania pšenice

Zaradenie v osevnom postupe

Pšenica zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny hnojené organickými hnojivami, zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).

Siatie

Pšenicu ozimnú vysievame najčastejšie koncom septembra a v októbri (podľa nadmorskej výšky, čím vyššie, tým skôr). Pri neskorom siati pšenice na jeseň síce menej odnožuje, ale vzhľadom k obtiažnému až nemožnému prihnojeniu dusíkom skoro na jar (jarný deficit dusíka je v ekologickom poľnohospodárstve typický) je odnožovanie na jar resp. udržanie založených odnoží obtiažne, porasty sa ťažko zahusťujú. S oneskoreným siatím sa znižuje zaburinenie, predovšetkým trávovitými burinami (metlica obyčajná). Na ľahkých pôdach, spracovaných i neskôr na jeseň, bráni neskoré siatie pri použití zeleného hnojenia k oziminám nežiadúcou mineralizáciou dusíku na jeseň. Na hlinitých a ílovitých pôdach musia byť výsevné termíny určené s ohľadom na stav pôdy. Príliš vlhká pôda v dobe siatia (prípravy k siatiu) môže byť príčinou nižších výnosov vplyvom utuženia, zhoršenia pôdnej štruktúry ("zamazanie"). Taktiež u jarín predčasné spracovanie pôdy môže mať obdobne negatívne účinky. Výsevok ozimnej pšenice je 400 – 450 klíčivých zŕn/m², t.j. 180 – 220 kg.ha^-1. Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť. Odporúča sa využívať miestne skúsenosti a zvyklosti. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 – 15%. Ak sú porasty na jar príliš riedke, je príčinou obvykle nedostatok dusíkatej výživy a len zriedka nízky výsevok. Pri použití preskladneného osiva je nutné preskúšať klíčivosť. Pšenicu sejeme do hĺbky 30 – 40 mm. Bežná vzdialenosť riadkov je 100 – 125 mm. Pri širších riadkoch 170 – 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať. Ak predpokladáme plečkovanie, je nutné založiť koľajové riadky.

Výživa a hnojenie 

Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto hraje pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Ku hnojeniu na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) 10 – 15 t.ha^-1 alebo močovku či hnojovicu 10 m³.ha^-1 pre udržanie založených odnoží ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používame ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), resp. porastu. I z tohto dôvodu je vhodnejšie využiť behom vegetácie živiny uvoľňovaných z rozkladajúcej sa predplodiny (ďatelinoviny, strukoviny) či organického hnojenia (zelené hnojenie + slama, hnoj, kompost) zapraveného pred siatím pšenice či dokonca k predplodine. Vzhľadom k rozkladu pozberového zvyšku obilnín (s nedostatkom dusíku, resp. širokým pomerom C : N) i značnému odčerpaniu živín obilninou, má byť k následnej plodine

ošetrenie behom vegetácie okrem doby tvorby prvých listov je pšenica veľmi tolerantná k mechanickým zásahom. Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Medzitým (vo fázy 1. – 3. listu) sú rastliny obilnín veľmi citlivé na vybránenie. Pri jarinách ma bránenie pred vzídením pre reguláciu burín väčší význam než u ozimín. Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť však pri predpoklade takéhoto zásahu musí byť väčšia než 170 mm. Plečkovacie telesá majú byť zavesené na paralelograme a plečka má mať rovnaký pracovný záber ako sejačka. Od plečkových nožov (radličiek) k okraju riadku rastlín je nutný odstup aspoň 40 mm, aby nedošlo k poškodeniu koreňov obilnín.